História Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na Klačne sa začala písať pred vyše 30 rokmi.
„Pamätám si, že v ten deň veľmi pršalo,“ spomína na 24. december 1993 teta Danka Záhorcová.
Práve „polnočná“ v prvom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky bola historicky prvou svätou omšou, ktorá sa slávila v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Klačne. Hlavným celebrantom nebol nikto iný, ako pán dekan Alojz Kostelanský, ktorý osobne inicioval získanie budovy a jej prestavbu na sídliskovú kaplnku.
„Bol to veľký krok dopredu, ľudia si to vtedy veľmi pochvaľovali. Stačilo im zbehnúť dole od panelákov, keď bolo potrebné, vedeli sa v nedeľu prestriedať pri malých deťoch,“ hodnotí teta Danka, ktorej rukami katechétky, zbormajsterky či režisérky v jeden osobe prešli za tie roky stovky detí.
„Dokonca už aj deti detí, ktoré som viedla v 90. rokoch,“ dodáva so smiechom. „Vždy ma poteší, keď sa pristavia, prihovoria, zaspomínajú… Boli to naozaj pekné časy.“
Okrem „spevárne“ sa v nadpodlažnej bytovej časti kaplnky kedysi nachádzala aj knižnica s náboženskou literatúrou. A dokonca sa tam aj prespávalo.
„Nie často, ale spomínam si, že raz tam celý týždeň bývali účastníci duchovných cvičení,“ loví v pamäti ujo Laco Hýl, ďalšia z kľúčových postáv kostolíka na Klačne. Rolu kostolníka tu zastáva od úplných začiatkov.
V detstve miništroval vo farskom kostole, a keď po zriadení kaplnky vznikla potreba kostolníctva, sám sa ponúkol do tejto služby. „S pánom dekanom Kostelanským, ale aj s jeho nástupcami, ako aj so všetkými kaplánmi bola vždy výborná spolupráca,“ vyznáva sa ujo Laco.
Na otázku, čo je na jeho službe najťažšie, odpovedá bez zaváhania: „Vyhovieť ľuďom.“ No s úsmevom dodáva: „Jednému je teplo, druhému je zima, ale takto to už chodí.“
A hoci – ako úprimne priznáva – zažil aj chvíľky, keď už mal všetkého dosť, vždy nad tým dokázal mávnuť rukou a povedať si: „Prečo by som sa mal hnevať? Veď som tu preto, aby som slúžil Pánu Bohu.“
Foto: Danka Záhorcová
